Jozef Roháček Translation - Autorized Version Dušan Seberíni (SK)

 1A JeHoVaH riekol Mojžišovi a Áronovi v Egyptskej zemi: 2Tento mesiac vám bude počiatkom mesiacov; prvým vám bude z mesiacov v roku. 3Hovorte celej obci Izraelovej a poviete: Desiateho dňa tohoto mesiaca si vezmú každý dobytča, podľa domu svojich otcov, dobytča na dom. 4A keby bol niektorý dom primálo na dobytča, vtedy vezme on a jeho súsed, blízky jeho domu, podľa počtu duší; každý podľa toho, koľko ktorý zjie, toľko počítate na dobytča. 5Dobytča budete mať bez vady, samca, ročného; vezmete ho z oviec alebo z kôz. 6A majúc naň pozor budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohoto mesiaca, a zabije ho celé shromaždenie obce Izraelovej medzi oboma časmi večernými. 7Potom vezmú z jeho krvi a dajú na obe strany podvojí aj na vrchný prah na domoch, v ktorých ho budú jesť. 8Jeho mäso budú jesť tej noci pečené na ohni, aj nekvasené chleby; s horkými zelinami ho budú jesť. 9Nebudete z neho jesť surového ani vareného vo vode, ale iba pečené na ohni, všetko spolu: jeho hlavu s jeho nohami i s jeho vnútornosťami. 10Ani nezanecháte z neho ničoho do rána; a to, čo by zostalo z neho do rána, spálite ohňom. 11A takto ho budete jesť: svoje bedrá budete mať prepásané, svoju obuv na svojich nohách a svoju palicu vo svojej ruke, a budete ho jesť v spechu; to je pesach JeHoVaHovo <Pesach JeHoVaHovo = (ušetrujúce) preskočenie JeHoVaHovo, čiže slávnosť baránka>, 12pretože v tú noc pojdem Egyptskou zemou a pobijem všetko prvorodené v Egyptskej zemi od človeka až do hoväda a na všetkých bohoch egyptských vykonám súdy, ja JeHoVaH. 13A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, preskočím vás, a nebude medzi vami rany zahubiť, keď budem biť prvorodené v Egyptskej zemi. 14Ten deň vám bude na pamiatku, a budete ho sláviť ako slávnosť JeHoVaHovu po svojich pokoleniach; večným ustanovením ho budete sláviť. 15Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ale už v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného od prvého dňa až do siedmeho, tá duša bude vyplienená z Izraela. 16A prvého dňa bude sväté shromaždenie, i v siedmy deň vám bude sväté shromaždenie. Nijaká práca nebude sa v nich robiť iba to, čo je každej duši potrebné na jedenie, to jediné budete môcť robiť. 17A budete ostríhať slávnosť nekvasených chlebov, lebo práve v ten istý deň som vyviedol vaše vojská z Egyptskej zeme, a preto budete ostríhať tento deň po svojich pokoleniach večným ustanovením. 18Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca večer budete jesť nekvasené chleby až do dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca večer. 19Sedem dní sa nenajde kvas vo vašich domoch. Lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného, tá duša bude vyťatá z obce Izraelovej, či už by to bol pohostín a či zrodený v zemi. 20Nebudete jesť ničoho kvaseného; vo všetkých svojich bydliskách budete jesť nekvasené chleby. 21Vtedy svolal Mojžiš všetkých starších Izraelových a povedal im: Iďte a vezmite si dobytča z drobného stáda po svojich čeľadiach a zabite obeť pesachu, baránka. 22A vezmete viazaničku yzopu a zamočíte do krvi, ktorá bude v medenici a dotknete sa horného prahu a oboch strán podvojí krvou, ktorá bude v medenici, a vy nikto nevyjdete zo dverí svojho domu až do rána. 23A JeHoVaH pojde zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch stranách podvojí, preskočí JeHoVaH dvere a nedá zhubcovi, aby vošiel do vašich domov zabiť. 24A budete ostríhať túto vec; bude to ustanovením tebe i tvojim synom až na veky. 25A stane sa, keď vojdete do zeme, ktorú vám dá JeHoVaH, tak ako hovoril, že budete zachovávať túto službu. 26A stane sa, keď vám povedia vaši synovia: Čo to máte jakú službu? 27Poviete: To je bitná obeť pesachu JeHoVaHovi, ktorý preskočil domy synov Izraelových v Egypte, keď bil Egypťanov smrteľnou ranou a naše domy vytrhnul od záhuby. A ľud skloniac svoje hlavy poklonil sa. 28Vtedy išli a urobili synovia Izraelovi tak, ako prikázal JeHoVaH Mojžišovi a Áronovi, tak urobili. 29Potom stalo sa o polnoci, že JeHoVaH pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného zajatca, ktorý bol v dome jamy, i všetko prvorodené z hoviad. 30Vtedy vstal faraon vnoci, on i všetci jeho služobníci i všetci Egypťania, a povstal veliký krik v Egypte, lebo nebolo domu, kde by nebolo bývalo mŕtveho. 31A zavolal Mojžiša a Árona vnoci a riekol: Vstaňte, vyjdite zpomedzi môjho ľudu i vy i synovia Izraelovi a iďte, slúžte JeHoVaHovi, tak ako ste hovorili. 32Vezmite i svoje drobné stádo i svoj hovädzí dobytok, ako ste vraveli, a iďte a požehnajte i mňa. 33A Egypťania nútili ľud, aby sa ponáhľali, aby ich čím skôr vyhnali zo zeme, lebo vraveli: Všetci pomrieme. 34Vtedy vzal ľud svoje cesto, prv ako by bolo skyslo, svoje nádoby na cesto, zavinuté do svojich hábov, na svoje plecia. 35A synovia Izraelovi urobili podľa slova Mojžišovho a vyžiadali si od Egypťanov strieborné klenoty a zlaté klenoty, aj rúcha. 36A JeHoVaH dal ľudu milosť v očiach Egypťanov, že im splnili ich žiadosť. A tak olúpili Egypťanov. 37A synovia Izraelovi sa rušali z Ramsesa do Sukkóta okolo šesť sto tisíc peších mužov krome detí. 38I mnoho primiešaného ľudu odišlo s nimi hore i drobného stáda a hoviad, dobytka náramne mnoho. 39A napiekli z cesta, ktoré vyniesli z Egypta, nekvasených koláčov, lebo nebolo skyslo, pretože boli vyhnaní z Egypta a nemohli otáľať, ba ani potravy na cestu si nepripravili. 40A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov. 41A stalo sa po dokončení štyristo tridsiatich rokoch, že práve toho istého dňa vyšly všetky vojská JeHoVaHove z Egyptskej zeme. 42Bola to noc ochrany JeHoVaHovej nato, aby ich vyviedol z Egyptskej zeme. Tým bude táto noc JeHoVaHovi, ochranou Božou všetkým synom Izraelovým po ich pokoleniach. 43A JeHoVaH riekol Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie pesachu: niktorý cudzinec nebude jesť z neho. 44Ale každý váš sluha, kúpený za peniaze, keď ho obrežeš, vtedy bude jesť z neho. 45Prišlec, ktorý sa usadil medzi vami, a najatý za mzdu nebude jesť z neho. 46V jednom a v tom istom dome sa bude jesť; nevynesieš z jeho mäsa von z domu, a kosti na ňom nezlomíte. 47Celá obec Izraelova ho učinia. 48A keď bude pohostíniť u teba pohostín a bude sláviť slávnosť baránka JeHoVaHovi, obreže sa mu každý mužského pohlavia, a len vtedy pristúpi, aby ho slávil. A bude jako zrodený v zemi. Ale nikto neobrezaný nebude jesť z neho. 49Jeden a ten istý zákon bude jako zrodenému doma tak i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi vami. 50A všetci synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal JeHoVaH Mojžišovi a Áronovi, tak urobili. 51A stalo sa toho istého dňa, že JeHoVaH vyviedol synov Izraelových z Egyptskej zeme aj s ich vojskami.


Treasury of Scripture Knowledge
 1   Exod 12:1 The beginning of the year is changed.
Exod 12:3 The passover is instituted.
Exod 12:11 The import of the rite of the passover.
Exod 12:15 Unleavened bread, etc.
Exod 12:29 The firstborn are slain.
Exod 12:31 The Israelites are driven out of the land.
Exod 12:37 They come to Succoth.
Exod 12:41 The time of their sojourning.
Exod 12:43 The ordinance of the passover.
Exod 12:1

 2   A.M. 2513. B.C. 1491. An. Exod. Isr. 1. Abib or Nisan.
Exod 13:4 Exod 23:15 Exod 34:18 Lev 23:5 Num 28:16 Deut 16:1 Esth 3:7

 3   Speak ye.
Exod 4:30 Exod 6:6 Exod 14:15 Exod 20:19 Lev 1:2
in the tenth.
Exod 12:6 John 12:1 John 12:12
take to.
Gen 4:4 Gen 22:8 1Sam 7:9 John 1:29 John 1:36 1Cor 5:7 Rev 5:6 - Rev 5:13 Rev 7:9 - Rev 7:14 Rev 13:8
lamb. or, kid. The word seh means the young of both sheep and goats, and may be indifferently rendered either lamb or kid. It is evident from ver. 5 Exod 12:5 that the Hebrews might take either; but they generally preferred a lamb, from being of a more gentle nature.
Lev 5:6 Num 15:11 2Chr 35:7
an house. The Israelites were divided into twelve tribes, these tribes into families, the families into houses, and the houses into particular persons.
Num 1:1 - Num 1:54 Josh 7:14

 4   Exod 12:4

 5   be without.
Lev 1:3 Lev 1:10 Lev 22:19 - Lev 22:24 Deut 17:1 Mal 1:7 Mal 1:8 Mal 1:14 Heb 7:26 Heb 9:13 Heb 9:14 1Pet 1:18 1Pet 1:19
a male of the first year. Heb. son of a year.
Lev 23:12 1Sam 13:1
*marg:
Exod 12:5

 6   fourteenth.
Lev 23:5 Num 9:3 Num 28:16 Num 28:18 Deut 16:1 - Deut 16:6 2Chr 30:15 Ezek 45:21
the whole.
2Chr 30:15 - 2Chr 30:18 Isa 53:6 Matt 27:20 Matt 27:25 Mark 15:1 Mark 15:8 Mark 15:11 Mark 15:25 Mark 15:33 Mark 15:34 Luke 23:1 Luke 23:18 Acts 2:23 Acts 3:14 Acts 4:27
in the evening. Heb. between the two evenings. The Jews divided the day into morning and evening: till the sun passed the meridian, all was morning or forenoon; after that, all was evening or afternoon. Their first evening began just after twelve o'clock, and continued till sunset; their second evening began at sunset, and continued till night, i.e., during the whole time of twilight; between twelve o'clock, therefore, and the termination of twilight, the passover was to be offered. See Parallel Passages.
Exod 16:12 Matt 27:46 - Matt 27:50

 7   Exod 12:22 Exod 12:23 Eph 1:7 Heb 9:13 Heb 9:14 Heb 9:22 Heb 10:14 Heb 10:29 Heb 11:28 1Pet 1:2

 8   eat the.
Matt 26:26 John 6:52 - John 6:57
roast.
Deut 16:7 Ps 22:14 Isa 53:10
unleavened.
Exod 13:3 Exod 13:7 Exod 34:25 Num 9:11 Deut 16:3 Amos 4:5 Matt 16:12 1Cor 5:6 - 1Cor 5:8 Gal 5:9
with bitter.
Exod 1:14 Num 9:11 Zech 12:10 1Thess 1:6

 9   but roast with fire.
Exod 12:8 Deut 16:7 Lam 1:13

 10   Exod 23:18 Exod 29:34 Exod 34:25 Lev 7:15 - Lev 7:17 Lev 22:30 Deut 16:4 Deut 16:5

 11   loins.
Matt 26:19 Matt 26:20 Luke 12:35 Eph 6:15 1Pet 1:13
shoes.
Luke 7:38 Luke 15:22 Eph 6:15
it is the.
Exod 12:27 Lev 23:5 Num 28:16 Deut 16:2 - Deut 16:6 1Cor 5:7

 12   pass.
Exod 12:23 Exod 11:4 Exod 11:5 Amos 5:17
will smite.
Exod 12:29 Exod 12:30 Exod 11:4 - Exod 11:6
against.
Num 33:4 1Sam 5:3 1Sam 6:5 1Chr 14:12 Isa 19:1 Jer 43:13 Zeph 2:11
gods. or, princes.
Exod 21:6 Exod 22:28 Ps 82:1 Ps 82:6 John 10:34 John 10:35
I am the Lord.
Exod 6:2 Isa 43:11 - Isa 43:15 Ezek 12:16

 13   the blood.
Exod 12:23 Gen 17:11 Josh 2:12 Heb 11:28
and when.
1Thess 1:10 1John 1:7
to destroy you. Heb. for a destruction.


 14   memorial.
Exod 13:9 Num 16:40 Josh 4:7 Ps 111:4 Ps 135:13 Zech 6:14 Matt 26:13 Luke 22:19 1Cor 11:23 - 1Cor 11:26
a feast.
Exod 5:1 Deut 16:11 Neh 8:9 - Neh 8:12
by an ordinance.
Exod 12:17 Exod 12:24 Exod 12:43 Exod 13:10 Lev 23:4 Lev 23:5 Num 10:8 Num 18:8 Deut 16:1 1Sam 30:25 2Kgs 23:21 Ezek 46:14 1Cor 5:7 1Cor 5:8

 15   Seven.
Exod 12:8 Exod 13:6 Exod 13:7 - Exod 13:10 Exod 23:15 Exod 34:18 Exod 34:25 Lev 23:5 - Lev 23:8 Num 28:17 Deut 16:3 Deut 16:5 Deut 16:8 Matt 16:12 Luke 12:1 Acts 12:3
that soul.
Exod 12:19 Exod 12:20 Exod 31:14 Gen 17:14 Lev 17:10 Lev 17:14 Num 9:13 Mal 2:12 Gal 5:12

 16   first day.
Lev 23:2 Lev 23:3 Lev 23:7 Lev 23:8 Lev 23:21 Lev 23:24 Lev 23:25 Lev 23:27 Lev 23:35 Num 28:18 Num 28:25 Num 29:1 Num 29:12
no manner.
Exod 16:5 Exod 16:23 Exod 16:29 Exod 20:10 Exod 35:2 Exod 35:3 Jer 17:21 Jer 17:22
man Heb. soul.


 17   in this selfsame.
Exod 7:5 Exod 13:8 Num 20:16
an ordinance.
Exod 12:14

 18   Exod 12:1 Exod 12:15 Lev 23:5 Lev 23:6 Num 28:16

 19   Seven.
Exod 23:15 Exod 34:18 Deut 16:3 1Cor 5:7 1Cor 5:8
even that.
Exod 12:15 Num 9:13
whether.
Exod 12:43 Exod 12:48

 20   Exod 12:20

 21   elders.
Exod 3:16 Exod 17:5 Exod 19:7 Num 11:16
and take.
Exod 12:3 Num 9:2 - Num 9:5 Josh 5:10 2Kgs 23:21 2Chr 30:15 - 2Chr 30:17 2Chr 35:5 2Chr 35:6 Ezra 6:20 Matt 26:17 - Matt 26:19 Mark 14:12 - Mark 14:16 Luke 22:7 - Luke 22:13 1Cor 10:4
lamb. or, kid.
Exod 12:3
*marg:
Exod 12:21
the passover. That is, the lamb which was called the paschal, or passover lamb; the animal sacrificed obtaining the name of the institution. St. Paul copies the expression in 1 Co 5:7.


 22   a bunch.
Lev 14:6 Lev 14:7 Num 19:18 Ps 51:7 Heb 9:1 Heb 9:14 Heb 9:19 Heb 11:28 Heb 12:24 1Pet 1:2
hyssop. The word aizov, which has been variously rendered, most probably denotes Hyssop; whence are derived the Chaldee aizova, Syriac zupha, Arabic zupha, Ethiopic azab, and hushopa, Greek [`ussopos, hussopos *G5301*,] Latin hyssopus, German usop, and our hyssop, a name retained, with little variation, in all the western languages. It is a plant of the gymnospermia (naked seeded) order, belonging to the didynamia class. It has bushy stalks, growing a foot and a half high; small spear-shaped, close-sitting, and opposite leaves, with several smaller ones rising from the same joint; and all the stalks and branches terminated by erect whorled spikes of flowers, of different colours in the varieties of the plant. The leaves have an aromatic smell, and a warm, pungent taste. Its detersive, cleansing, and medicinal qualities were probably the reason why it was so particularly recommended in Scripture.
strike.
Exod 12:7
and none.
Matt 26:30

 23   will pass through.
Exod 12:12 Exod 12:13
and will not.
2Sam 24:16 Isa 37:36 Ezek 9:4 Ezek 9:6 1Cor 10:10 Heb 11:28 Heb 12:24 Rev 7:3 Rev 9:4

 24   Exod 12:14 Gen 17:8 - Gen 17:10

 25   when.
Deut 4:5 Deut 12:8 Deut 12:9 Deut 16:5 - Deut 16:9 Josh 5:10 - Josh 5:12 Ps 105:44 Ps 105:45
according.
Exod 3:8 Exod 3:17

 26   your children.
Exod 13:8 Exod 13:9 Exod 13:14 Exod 13:15 Exod 13:22 Deut 6:7 Deut 11:19 Deut 32:7 Josh 4:6 Josh 4:7 Josh 4:21 - Josh 4:24 Ps 78:3 - Ps 78:6 Ps 145:4 Isa 38:19 Eph 6:4

 27   It is the sacrifice.
Exod 12:11 Exod 12:23 Exod 34:25 Deut 16:2 Deut 16:5 1Cor 5:7
bowed.
Exod 4:31 Exod 34:8 1Chr 29:20 2Chr 20:18 2Chr 29:30 Neh 8:6

 28   Heb 11:28

 29   at midnight.
Exod 12:12 Exod 11:4 Exod 13:15 Job 34:20 1Thess 5:2 1Thess 5:3
the Lord smote. The infliction of this judgment on the Egyptians was most equitable; because, after their nation had been preserved by one of the Israelitish family, they had, contrary to all right, and in defiance of original stipulation, enslaved the people to whom they had been so much indebted, had murdered their offspring, and made their bondage intolerable. See Bryant, p. 160.
Num 3:13 Num 8:17 Num 33:4 Ps 78:51 Ps 105:36 Ps 135:8 Ps 136:10 Heb 11:28 Heb 12:23
the first-born of Pharaoh.
Exod 4:23 Exod 11:5
dungeon. Heb. house of the pit.
Isa 24:22 Isa 51:14 Jer 38:6 Jer 38:13 Zech 9:11

 30   and there was a great cry. No people were more remarkable and frantic in their mournings than the Egyptians. When a relative died, every one left the house, and the women, with their hair loose, and their bosoms bare, ran wild about the street. The men also, with their apparel equally disordered, kept them company; all shrieking, howling, and beating themselves. What a scene of horror and distress must now have presented itself, when there was not a family in Egypt where there was not one dead!
Exod 11:6 Pro 21:13 Amos 5:17 Matt 25:6 Jas 2:13

 31   called.
Exod 10:29
Rise up.
Exod 3:19 Exod 3:20 Exod 6:1 Exod 11:1 Exod 11:8 Ps 105:38
the children.
Exod 10:9

 32   your flocks.
Exod 10:26
bless me.
Exod 8:28 Exod 9:28 Gen 27:34 Gen 27:38

 33   urgent.
Exod 11:1 Ps 105:38
We be all.
Gen 20:3 Num 17:12 Num 17:13

 34   kneading troughs. or, dough.
Exod 8:3
Probably like the kneading-troughs of the Arabs; comparatively small wooden bowls, which also serve them for dishes. Their being bound up in their clothes may mean no more than their being wrapped up in their hykes, or long, loose, garments. See Shaw's Travels, p. 224, 4to. edit.


 35   Exod 3:21 Exod 3:22 Exod 11:2 Exod 11:3 Gen 15:14 Ps 105:37

 36   the Lord.
Exod 3:21 Exod 11:3 Gen 39:21 Pro 16:7 Dan 1:9 Acts 2:47 Acts 7:10
they spoiled.
Exod 3:22 Gen 15:14 Ps 105:37

 37   the children.
Num 33:3 Num 33:5
Rameses.
Exod 1:11 Gen 47:11
six hundred.
Exod 38:26 Gen 12:2 Gen 15:5 Gen 46:3 Num 1:46 Num 11:21

 38   And a mixed multitude. Heb. a great mixture.
Num 11:4 Zech 8:23

 39   thrust.
Exod 12:33 Exod 6:1 Exod 11:1

 40   The Samaritan Pentateuch reads, "Now the sojourning of the children of Israel, and of their fathers in the land of Canaan and in the land of Egypt, was 430 years." The Alexandrine copy of the LXX. has the same reading; and the same statement is made by the apostle Paul, in Gal 3:17, who reckons from the promise made to Abraham to the giving of the law. That these three witnesses have the truth, the chronology itself proves; for it is evident that the descendants of Israel did not dwell 430 years in Egypt; while it is equally evident, that the period from Abraham's entry into Canaan to the Exodus, is exactly that number. Thus, from Abraham's entrance into the promised land to the birth of Isaac, was 25 years; Isaac was 60 at the birth of Jacob; Jacob was 130 at his going into Egypt; where he and his children continued 215 years more; making in the whole 430 years. See Kennicott's Dissertation on the Hebrew Text.
sojourning.
Acts 13:17 Heb 11:9
four hundred.
Gen 12:1 - Gen 12:3 Gen 15:13 Acts 7:6 Gal 3:16 Gal 3:17

 41   selfsame.
Ps 102:13 Dan 9:24 Hab 2:3 John 7:8 Acts 1:7
hosts.
Exod 12:51 Exod 7:4 Josh 5:14

 42   a night to be much observed. Heb. a night of observations. observed.
Exod 12:14 Deut 16:1 - Deut 16:6

 43   There shall.
Exod 12:48 Lev 22:10 Num 9:14 Eph 2:12

 44   circumcised.
Gen 17:12 Gen 17:13 Gen 17:23

 45   Lev 22:10 Eph 2:12

 46   one house.
1Cor 12:12 Eph 2:19 - Eph 2:22
neither.
Num 9:12 John 19:33 John 19:36

 47   All the.
Exod 12:3 Exod 12:6 Num 9:13
keep it. Heb. do it.


 48   a stranger.
Exod 12:43 Num 9:14 Num 15:15 Num 15:16
let all.
Gen 17:12 Ezek 44:9 Ezek 47:22
shall be.
Gal 3:28 Col 3:11

 49   Lev 24:22 Num 9:14 Num 15:15 Num 15:16 Num 15:29 Gal 3:28 Col 3:11

 50   as the Lord.
Deut 4:1 Deut 4:2 Deut 12:32 Matt 7:24 Matt 7:25 Matt 28:20 John 2:5 John 13:17 John 15:14 Rev 22:15
by their armies.
Exod 12:41 Exod 6:26 Exod 7:4

 51   Exod 12:51