Traduccion de Jose Rohacek de la Version autorizada de D. Seberini

1A JeHoVaH riekol Mojžišovi a Áronovi v Egyptskej zemi: 2Tento mesiac vám bude počiatkom mesiacov; prvým vám bude z mesiacov v roku. 3Hovorte celej obci Izraelovej a poviete: Desiateho dňa tohoto mesiaca si vezmú každý dobytča, podľa domu svojich otcov, dobytča na dom. 4A keby bol niektorý dom primálo na dobytča, vtedy vezme on a jeho súsed, blízky jeho domu, podľa počtu duší; každý podľa toho, koľko ktorý zjie, toľko počítate na dobytča. 5Dobytča budete mať bez vady, samca, ročného; vezmete ho z oviec alebo z kôz. 6A majúc naň pozor budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohoto mesiaca, a zabije ho celé shromaždenie obce Izraelovej medzi oboma časmi večernými. 7Potom vezmú z jeho krvi a dajú na obe strany podvojí aj na vrchný prah na domoch, v ktorých ho budú jesť. 8Jeho mäso budú jesť tej noci pečené na ohni, aj nekvasené chleby; s horkými zelinami ho budú jesť. 9Nebudete z neho jesť surového ani vareného vo vode, ale iba pečené na ohni, všetko spolu: jeho hlavu s jeho nohami i s jeho vnútornosťami. 10Ani nezanecháte z neho ničoho do rána; a to, čo by zostalo z neho do rána, spálite ohňom. 11A takto ho budete jesť: svoje bedrá budete mať prepásané, svoju obuv na svojich nohách a svoju palicu vo svojej ruke, a budete ho jesť v spechu; to je pesach JeHoVaHovo <Pesach JeHoVaHovo = (ušetrujúce) preskočenie JeHoVaHovo, čiže slávnosť baránka>, 12pretože v tú noc pojdem Egyptskou zemou a pobijem všetko prvorodené v Egyptskej zemi od človeka až do hoväda a na všetkých bohoch egyptských vykonám súdy, ja JeHoVaH. 13A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, preskočím vás, a nebude medzi vami rany zahubiť, keď budem biť prvorodené v Egyptskej zemi. 14Ten deň vám bude na pamiatku, a budete ho sláviť ako slávnosť JeHoVaHovu po svojich pokoleniach; večným ustanovením ho budete sláviť. 15Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ale už v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného od prvého dňa až do siedmeho, tá duša bude vyplienená z Izraela. 16A prvého dňa bude sväté shromaždenie, i v siedmy deň vám bude sväté shromaždenie. Nijaká práca nebude sa v nich robiť iba to, čo je každej duši potrebné na jedenie, to jediné budete môcť robiť. 17A budete ostríhať slávnosť nekvasených chlebov, lebo práve v ten istý deň som vyviedol vaše vojská z Egyptskej zeme, a preto budete ostríhať tento deň po svojich pokoleniach večným ustanovením. 18Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca večer budete jesť nekvasené chleby až do dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca večer. 19Sedem dní sa nenajde kvas vo vašich domoch. Lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného, tá duša bude vyťatá z obce Izraelovej, či už by to bol pohostín a či zrodený v zemi. 20Nebudete jesť ničoho kvaseného; vo všetkých svojich bydliskách budete jesť nekvasené chleby. 21Vtedy svolal Mojžiš všetkých starších Izraelových a povedal im: Iďte a vezmite si dobytča z drobného stáda po svojich čeľadiach a zabite obeť pesachu, baránka.  22A vezmete viazaničku yzopu a zamočíte do krvi, ktorá bude v medenici a dotknete sa horného prahu a oboch strán podvojí krvou, ktorá bude v medenici, a vy nikto nevyjdete zo dverí svojho domu až do rána. 23A JeHoVaH pojde zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch stranách podvojí, preskočí JeHoVaH dvere a nedá zhubcovi, aby vošiel do vašich domov zabiť. 24A budete ostríhať túto vec; bude to ustanovením tebe i tvojim synom až na veky. 25A stane sa, keď vojdete do zeme, ktorú vám dá JeHoVaH, tak ako hovoril, že budete zachovávať túto službu. 26A stane sa, keď vám povedia vaši synovia: Čo to máte jakú službu? 27Poviete: To je bitná obeť pesachu JeHoVaHovi, ktorý preskočil domy synov Izraelových v Egypte, keď bil Egypťanov smrteľnou ranou a naše domy vytrhnul od záhuby. A ľud skloniac svoje hlavy poklonil sa. 28Vtedy išli a urobili synovia Izraelovi tak, ako prikázal JeHoVaH Mojžišovi a Áronovi, tak urobili. 29Potom stalo sa o polnoci, že JeHoVaH pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného zajatca, ktorý bol v dome jamy, i všetko prvorodené z hoviad. 30Vtedy vstal faraon vnoci, on i všetci jeho služobníci i všetci Egypťania, a povstal veliký krik v Egypte, lebo nebolo domu, kde by nebolo bývalo mŕtveho. 31A zavolal Mojžiša a Árona vnoci a riekol: Vstaňte, vyjdite zpomedzi môjho ľudu i vy i synovia Izraelovi a iďte, slúžte JeHoVaHovi, tak ako ste hovorili. 32Vezmite i svoje drobné stádo i svoj hovädzí dobytok, ako ste vraveli, a iďte a požehnajte i mňa. 33A Egypťania nútili ľud, aby sa ponáhľali, aby ich čím skôr vyhnali zo zeme, lebo vraveli: Všetci pomrieme. 34Vtedy vzal ľud svoje cesto, prv ako by bolo skyslo, svoje nádoby na cesto, zavinuté do svojich hábov, na svoje plecia. 35A synovia Izraelovi urobili podľa slova Mojžišovho a vyžiadali si od Egypťanov strieborné klenoty a zlaté klenoty, aj rúcha. 36A JeHoVaH dal ľudu milosť v očiach Egypťanov, že im splnili ich žiadosť. A tak olúpili Egypťanov. 37A synovia Izraelovi sa rušali z Ramsesa do Sukkóta okolo šesť sto tisíc peších mužov krome detí. 38I mnoho primiešaného ľudu odišlo s nimi hore i drobného stáda a hoviad, dobytka náramne mnoho. 39A napiekli z cesta, ktoré vyniesli z Egypta, nekvasených koláčov, lebo nebolo skyslo, pretože boli vyhnaní z Egypta a nemohli otáľať, ba ani potravy na cestu si nepripravili. 40A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov. 41A stalo sa po dokončení štyristo tridsiatich rokoch, že práve toho istého dňa vyšly všetky vojská JeHoVaHove z Egyptskej zeme. 42Bola to noc ochrany JeHoVaHovej nato, aby ich vyviedol z Egyptskej zeme. Tým bude táto noc JeHoVaHovi, ochranou Božou všetkým synom Izraelovým po ich pokoleniach. 43A JeHoVaH riekol Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie pesachu: niktorý cudzinec nebude jesť z neho. 44Ale každý váš sluha, kúpený za peniaze, keď ho obrežeš, vtedy bude jesť z neho. 45Prišlec, ktorý sa usadil medzi vami, a najatý za mzdu nebude jesť z neho. 46V jednom a v tom istom dome sa bude jesť; nevynesieš z jeho mäsa von z domu, a kosti na ňom nezlomíte. 47Celá obec Izraelova ho učinia. 48A keď bude pohostíniť u teba pohostín a bude sláviť slávnosť baránka JeHoVaHovi, obreže sa mu každý mužského pohlavia, a len vtedy pristúpi, aby ho slávil. A bude jako zrodený v zemi. Ale nikto neobrezaný nebude jesť z neho. 49Jeden a ten istý zákon bude jako zrodenému doma tak i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi vami. 50A všetci synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal JeHoVaH Mojžišovi a Áronovi, tak urobili. 51A stalo sa toho istého dňa, že JeHoVaH vyviedol synov Izraelových z Egyptskej zeme aj s ich vojskami.


Treasury of Scripture Knowledge
 1   Ex 12:1 The beginning of the year is changed.
Ex 12:3 The passover is instituted.
Ex 12:11 The import of the rite of the passover.
Ex 12:15 Unleavened bread, etc.
Ex 12:29 The firstborn are slain.
Ex 12:31 The Israelites are driven out of the land.
Ex 12:37 They come to Succoth.
Ex 12:41 The time of their sojourning.
Ex 12:43 The ordinance of the passover.
Ex 12:1

 2   A.M. 2513. B.C. 1491. An. Exod. Isr. 1. Abib or Nisan.
Ex 13:4 Ex 23:15 Ex 34:18 Lv 23:5 Nm 28:16 Dt 16:1 Est 3:7

 3   Speak ye.
Ex 4:30 Ex 6:6 Ex 14:15 Ex 20:19 Lv 1:2
in the tenth.
Ex 12:6 Jn 12:1 Jn 12:12
take to.
Gn 4:4 Gn 22:8 1S 7:9 Jn 1:29 Jn 1:36 1Co 5:7 Ap 5:6 - Ap 5:13 Ap 7:9 - Ap 7:14 Ap 13:8
lamb. or, kid. The word seh means the young of both sheep and goats, and may be indifferently rendered either lamb or kid. It is evident from ver. 5 Ex 12:5 that the Hebrews might take either; but they generally preferred a lamb, from being of a more gentle nature.
Lv 5:6 Nm 15:11 2Cr 35:7
an house. The Israelites were divided into twelve tribes, these tribes into families, the families into houses, and the houses into particular persons.
Nm 1:1 - Nm 1:54 Jos 7:14

 4   Ex 12:4

 5   be without.
Lv 1:3 Lv 1:10 Lv 22:19 - Lv 22:24 Dt 17:1 Mal 1:7 Mal 1:8 Mal 1:14 He 7:26 He 9:13 He 9:14 1P 1:18 1P 1:19
a male of the first year. Heb. son of a year.
Lv 23:12 1S 13:1
*marg:
Ex 12:5

 6   fourteenth.
Lv 23:5 Nm 9:3 Nm 28:16 Nm 28:18 Dt 16:1 - Dt 16:6 2Cr 30:15 Ez 45:21
the whole.
2Cr 30:15 - 2Cr 30:18 Is 53:6 Mt 27:20 Mt 27:25 Mr 15:1 Mr 15:8 Mr 15:11 Mr 15:25 Mr 15:33 Mr 15:34 Lc 23:1 Lc 23:18 Hch 2:23 Hch 3:14 Hch 4:27
in the evening. Heb. between the two evenings. The Jews divided the day into morning and evening: till the sun passed the meridian, all was morning or forenoon; after that, all was evening or afternoon. Their first evening began just after twelve o'clock, and continued till sunset; their second evening began at sunset, and continued till night, i.e., during the whole time of twilight; between twelve o'clock, therefore, and the termination of twilight, the passover was to be offered. See Parallel Passages.
Ex 16:12 Mt 27:46 - Mt 27:50

 7   Ex 12:22 Ex 12:23 Ef 1:7 He 9:13 He 9:14 He 9:22 He 10:14 He 10:29 He 11:28 1P 1:2

 8   eat the.
Mt 26:26 Jn 6:52 - Jn 6:57
roast.
Dt 16:7 Sal 22:14 Is 53:10
unleavened.
Ex 13:3 Ex 13:7 Ex 34:25 Nm 9:11 Dt 16:3 Am 4:5 Mt 16:12 1Co 5:6 - 1Co 5:8 Gá 5:9
with bitter.
Ex 1:14 Nm 9:11 Zac 12:10 1Ts 1:6

 9   but roast with fire.
Ex 12:8 Dt 16:7 Lm 1:13

 10   Ex 23:18 Ex 29:34 Ex 34:25 Lv 7:15 - Lv 7:17 Lv 22:30 Dt 16:4 Dt 16:5

 11   loins.
Mt 26:19 Mt 26:20 Lc 12:35 Ef 6:15 1P 1:13
shoes.
Lc 7:38 Lc 15:22 Ef 6:15
it is the.
Ex 12:27 Lv 23:5 Nm 28:16 Dt 16:2 - Dt 16:6 1Co 5:7

 12   pass.
Ex 12:23 Ex 11:4 Ex 11:5 Am 5:17
will smite.
Ex 12:29 Ex 12:30 Ex 11:4 - Ex 11:6
against.
Nm 33:4 1S 5:3 1S 6:5 1Cr 14:12 Is 19:1 Jer 43:13 Sof 2:11
gods. or, princes.
Ex 21:6 Ex 22:28 Sal 82:1 Sal 82:6 Jn 10:34 Jn 10:35
I am the Lord.
Ex 6:2 Is 43:11 - Is 43:15 Ez 12:16

 13   the blood.
Ex 12:23 Gn 17:11 Jos 2:12 He 11:28
and when.
1Ts 1:10 1Jn 1:7
to destroy you. Heb. for a destruction.


 14   memorial.
Ex 13:9 Nm 16:40 Jos 4:7 Sal 111:4 Sal 135:13 Zac 6:14 Mt 26:13 Lc 22:19 1Co 11:23 - 1Co 11:26
a feast.
Ex 5:1 Dt 16:11 Neh 8:9 - Neh 8:12
by an ordinance.
Ex 12:17 Ex 12:24 Ex 12:43 Ex 13:10 Lv 23:4 Lv 23:5 Nm 10:8 Nm 18:8 Dt 16:1 1S 30:25 2R 23:21 Ez 46:14 1Co 5:7 1Co 5:8

 15   Seven.
Ex 12:8 Ex 13:6 Ex 13:7 - Ex 13:10 Ex 23:15 Ex 34:18 Ex 34:25 Lv 23:5 - Lv 23:8 Nm 28:17 Dt 16:3 Dt 16:5 Dt 16:8 Mt 16:12 Lc 12:1 Hch 12:3
that soul.
Ex 12:19 Ex 12:20 Ex 31:14 Gn 17:14 Lv 17:10 Lv 17:14 Nm 9:13 Mal 2:12 Gá 5:12

 16   first day.
Lv 23:2 Lv 23:3 Lv 23:7 Lv 23:8 Lv 23:21 Lv 23:24 Lv 23:25 Lv 23:27 Lv 23:35 Nm 28:18 Nm 28:25 Nm 29:1 Nm 29:12
no manner.
Ex 16:5 Ex 16:23 Ex 16:29 Ex 20:10 Ex 35:2 Ex 35:3 Jer 17:21 Jer 17:22
man Heb. soul.


 17   in this selfsame.
Ex 7:5 Ex 13:8 Nm 20:16
an ordinance.
Ex 12:14

 18   Ex 12:1 Ex 12:15 Lv 23:5 Lv 23:6 Nm 28:16

 19   Seven.
Ex 23:15 Ex 34:18 Dt 16:3 1Co 5:7 1Co 5:8
even that.
Ex 12:15 Nm 9:13
whether.
Ex 12:43 Ex 12:48

 20   Ex 12:20

 21   elders.
Ex 3:16 Ex 17:5 Ex 19:7 Nm 11:16
and take.
Ex 12:3 Nm 9:2 - Nm 9:5 Jos 5:10 2R 23:21 2Cr 30:15 - 2Cr 30:17 2Cr 35:5 2Cr 35:6 Esd 6:20 Mt 26:17 - Mt 26:19 Mr 14:12 - Mr 14:16 Lc 22:7 - Lc 22:13 1Co 10:4
lamb. or, kid.
Ex 12:3
*marg:
Ex 12:21
the passover. That is, the lamb which was called the paschal, or passover lamb; the animal sacrificed obtaining the name of the institution. St. Paul copies the expression in 1 Co 5:7.


 22   a bunch.
Lv 14:6 Lv 14:7 Nm 19:18 Sal 51:7 He 9:1 He 9:14 He 9:19 He 11:28 He 12:24 1P 1:2
hyssop. The word aizov, which has been variously rendered, most probably denotes Hyssop; whence are derived the Chaldee aizova, Syriac zupha, Arabic zupha, Ethiopic azab, and hushopa, Greek [`ussopos, hussopos *G5301*,] Latin hyssopus, German usop, and our hyssop, a name retained, with little variation, in all the western languages. It is a plant of the gymnospermia (naked seeded) order, belonging to the didynamia class. It has bushy stalks, growing a foot and a half high; small spear-shaped, close-sitting, and opposite leaves, with several smaller ones rising from the same joint; and all the stalks and branches terminated by erect whorled spikes of flowers, of different colours in the varieties of the plant. The leaves have an aromatic smell, and a warm, pungent taste. Its detersive, cleansing, and medicinal qualities were probably the reason why it was so particularly recommended in Scripture.
strike.
Ex 12:7
and none.
Mt 26:30

 23   will pass through.
Ex 12:12 Ex 12:13
and will not.
2S 24:16 Is 37:36 Ez 9:4 Ez 9:6 1Co 10:10 He 11:28 He 12:24 Ap 7:3 Ap 9:4

 24   Ex 12:14 Gn 17:8 - Gn 17:10

 25   when.
Dt 4:5 Dt 12:8 Dt 12:9 Dt 16:5 - Dt 16:9 Jos 5:10 - Jos 5:12 Sal 105:44 Sal 105:45
according.
Ex 3:8 Ex 3:17

 26   your children.
Ex 13:8 Ex 13:9 Ex 13:14 Ex 13:15 Ex 13:22 Dt 6:7 Dt 11:19 Dt 32:7 Jos 4:6 Jos 4:7 Jos 4:21 - Jos 4:24 Sal 78:3 - Sal 78:6 Sal 145:4 Is 38:19 Ef 6:4

 27   It is the sacrifice.
Ex 12:11 Ex 12:23 Ex 34:25 Dt 16:2 Dt 16:5 1Co 5:7
bowed.
Ex 4:31 Ex 34:8 1Cr 29:20 2Cr 20:18 2Cr 29:30 Neh 8:6

 28   He 11:28

 29   at midnight.
Ex 12:12 Ex 11:4 Ex 13:15 Job 34:20 1Ts 5:2 1Ts 5:3
the Lord smote. The infliction of this judgment on the Egyptians was most equitable; because, after their nation had been preserved by one of the Israelitish family, they had, contrary to all right, and in defiance of original stipulation, enslaved the people to whom they had been so much indebted, had murdered their offspring, and made their bondage intolerable. See Bryant, p. 160.
Nm 3:13 Nm 8:17 Nm 33:4 Sal 78:51 Sal 105:36 Sal 135:8 Sal 136:10 He 11:28 He 12:23
the first-born of Pharaoh.
Ex 4:23 Ex 11:5
dungeon. Heb. house of the pit.
Is 24:22 Is 51:14 Jer 38:6 Jer 38:13 Zac 9:11

 30   and there was a great cry. No people were more remarkable and frantic in their mournings than the Egyptians. When a relative died, every one left the house, and the women, with their hair loose, and their bosoms bare, ran wild about the street. The men also, with their apparel equally disordered, kept them company; all shrieking, howling, and beating themselves. What a scene of horror and distress must now have presented itself, when there was not a family in Egypt where there was not one dead!
Ex 11:6 Pr 21:13 Am 5:17 Mt 25:6 Stg 2:13

 31   called.
Ex 10:29
Rise up.
Ex 3:19 Ex 3:20 Ex 6:1 Ex 11:1 Ex 11:8 Sal 105:38
the children.
Ex 10:9

 32   your flocks.
Ex 10:26
bless me.
Ex 8:28 Ex 9:28 Gn 27:34 Gn 27:38

 33   urgent.
Ex 11:1 Sal 105:38
We be all.
Gn 20:3 Nm 17:12 Nm 17:13

 34   kneading troughs. or, dough.
Ex 8:3
Probably like the kneading-troughs of the Arabs; comparatively small wooden bowls, which also serve them for dishes. Their being bound up in their clothes may mean no more than their being wrapped up in their hykes, or long, loose, garments. See Shaw's Travels, p. 224, 4to. edit.


 35   Ex 3:21 Ex 3:22 Ex 11:2 Ex 11:3 Gn 15:14 Sal 105:37

 36   the Lord.
Ex 3:21 Ex 11:3 Gn 39:21 Pr 16:7 Dn 1:9 Hch 2:47 Hch 7:10
they spoiled.
Ex 3:22 Gn 15:14 Sal 105:37

 37   the children.
Nm 33:3 Nm 33:5
Rameses.
Ex 1:11 Gn 47:11
six hundred.
Ex 38:26 Gn 12:2 Gn 15:5 Gn 46:3 Nm 1:46 Nm 11:21

 38   And a mixed multitude. Heb. a great mixture.
Nm 11:4 Zac 8:23

 39   thrust.
Ex 12:33 Ex 6:1 Ex 11:1

 40   The Samaritan Pentateuch reads, "Now the sojourning of the children of Israel, and of their fathers in the land of Canaan and in the land of Egypt, was 430 years." The Alexandrine copy of the LXX. has the same reading; and the same statement is made by the apostle Paul, in Gá 3:17, who reckons from the promise made to Abraham to the giving of the law. That these three witnesses have the truth, the chronology itself proves; for it is evident that the descendants of Israel did not dwell 430 years in Egypt; while it is equally evident, that the period from Abraham's entry into Canaan to the Exodus, is exactly that number. Thus, from Abraham's entrance into the promised land to the birth of Isaac, was 25 years; Isaac was 60 at the birth of Jacob; Jacob was 130 at his going into Egypt; where he and his children continued 215 years more; making in the whole 430 years. See Kennicott's Dissertation on the Hebrew Text.
sojourning.
Hch 13:17 He 11:9
four hundred.
Gn 12:1 - Gn 12:3 Gn 15:13 Hch 7:6 Gá 3:16 Gá 3:17

 41   selfsame.
Sal 102:13 Dn 9:24 Hab 2:3 Jn 7:8 Hch 1:7
hosts.
Ex 12:51 Ex 7:4 Jos 5:14

 42   a night to be much observed. Heb. a night of observations. observed.
Ex 12:14 Dt 16:1 - Dt 16:6

 43   There shall.
Ex 12:48 Lv 22:10 Nm 9:14 Ef 2:12

 44   circumcised.
Gn 17:12 Gn 17:13 Gn 17:23

 45   Lv 22:10 Ef 2:12

 46   one house.
1Co 12:12 Ef 2:19 - Ef 2:22
neither.
Nm 9:12 Jn 19:33 Jn 19:36

 47   All the.
Ex 12:3 Ex 12:6 Nm 9:13
keep it. Heb. do it.


 48   a stranger.
Ex 12:43 Nm 9:14 Nm 15:15 Nm 15:16
let all.
Gn 17:12 Ez 44:9 Ez 47:22
shall be.
Gá 3:28 Col 3:11

 49   Lv 24:22 Nm 9:14 Nm 15:15 Nm 15:16 Nm 15:29 Gá 3:28 Col 3:11

 50   as the Lord.
Dt 4:1 Dt 4:2 Dt 12:32 Mt 7:24 Mt 7:25 Mt 28:20 Jn 2:5 Jn 13:17 Jn 15:14 Ap 22:15
by their armies.
Ex 12:41 Ex 6:26 Ex 7:4

 51   Ex 12:51