Preklad Jozefa Roháčka - a.v. Dušana SeberínihoZjavenie - 4. kapitola
1 Potom som videl, a hľa, dvere boly otvorené na nebi, a ten prvý hlas, ktorý som počul ako trúbu, hovoriacu so mnou, vravel: Vystúp sem hore, a ukážem ti, čo sa musí stať potom.
2 A hneď som bol v duchu. A hľa, trón stál na nebi, a na tróne ktosi sediaci.
3 A ten, ktorý to sedel na tróne, bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a sardisu, a dúha bola vôkol trónu, na pohľad podobná smaragdu.
4 A okolo trónu stálo dvadsaťštyri trónov, a na trónoch som videl dvadsaťštyri starcov, sediacich, oblečených v bielych rúchach, a na svojich hlavách mali zlaté koruny.
5 A z trónu vychádzaly blesky a hromy a hlasy a pred trónom horelo sedem ohnivých lampád, ktoré sú siedmi duchovia Boží,
6 a pred trónom bolo čosi jako sklené more, podobné kryštálu, a prostred trónu a vôkol trónu štyri živé bytosti, plné očí zpredu i zozadu.
7 A prvá živá bytosť bola podobná ľvovi, druhá živá bytosť podobná teľaťu, tretia živá bytosť mala tvár ako človek, a štvrtá živá bytosť bola podobná letiacemu orlovi.
8 A štyri živé bytosti, jedna každá z nich, maly po šiestich krýdlach okolo, a zvnútra boly plné očí. A nemajú odpočinku ani vodne ani vnoci a hovoria: Svätý, svätý, svätý Pán Bôh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý prijde.
9 A keď dajú živé bytosti sediacemu na tróne, živému na veky vekov, slávu a česť a vďaku,
10 padnú dvadsiati štyria starci pred sediacim na tróne a budú sa klaňať živému na veky vekov a hodia svoje koruny pred trónom hovoriac:
11 Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci, a pre tvoju vôľu sú a boly stvorené.
