1A stane sa, ak budeš naozaj počúvať na hlas JeHoVaHa, svojho Boha, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem dnes, že ťa vyvýši JeHoVaH, tvoj Bôh, nad všetky národy zeme. 2A prijdú na teba všetky tieto požehnania a dostihnú ťa, keď budeš počúvať na hlas JeHoVaHa, svojho Boha. 3Požehnaný budeš v meste, a požehnaný budeš na poli. 4Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme i plod tvojho hoväda, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda. 5Požehnaný bude tvoj koš tvoje koryto na cesto. 6Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať. 7JeHoVaH to dá, že tvoji nepriatelia, ktorí by povstali proti tebe, budú porazení pred tebou; jednou cestou vyjdú proti tebe a siedmimi cestami budú utekať pred tebou. 8JeHoVaH prikáže svojmu požehnaniu, aby bolo s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, po čom siahne tvoja ruka. A požehná ťa v zemi, ktorú ti dá JeHoVaH, tvoj Bôh. 9JeHoVaH si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, keď budeš ostríhať prikázania JeHoVaHa, svojho Boha, a budeš chodiť po jeho cestách. 10A uvidia všetky národy zeme, že meno JeHoVaHovo je vzývané nad tebou, a budú sa ťa báť. 11A JeHoVaH učiní, že budeš mať hojnosť dobrého, plodu svojho života, plodu svojich hoviad a plodu svojej pôdy, na pôde, o ktorej prisahal JeHoVaH tvojim otcom, že ti ju dá. 12JeHoVaH ti otvorí svoj výborný poklad, nebesia, dávajúc tvojej zemi dážď svojím časom a žehnajúc každému dielu tvojich rúk, takže budeš požičiavať mnohým národom, a ty si nebudeš požičiavať od nikoho. 13A JeHoVaH ťa dá za hlavu, a nie za chvost, a vše budeš iba povýšený hore a nebudeš ponížený dolu, keď budeš počúvať na prikázania JeHoVaHa, svojho Boha, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si ich ostríhal a činil. 14A neodchýliš sa od niktorých slov, ktoré vám ja prikazujem dnes, ani napravo ani naľavo odíduc za inými bohy, aby si im slúžil. 15Ale stane sa, ak by si nepočúval na hlas JeHoVaHa, svojho Boha, tak, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania a všetky jeho ustanovenia, ktoré ti ja prikazujem dnes, že prijdú na teba všetky tieto kliatby a dostihnú ťa. 16Zlorečený budeš v meste a zlorečený budeš na poli. 17Zlorečený bude tvoj koš i tvoje koryto na cesto. 18Zlorečený bude plod tvojho života i plod tvojej pôdy, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda. 19Zlorečený budeš, keď budeš vchádzať a zlorečený budeš, keď budeš vychádzať. 20JeHoVaH pošle na teba zlorečenstvo, desivú bezradnosť a kliatbu na všetko, po čom siahne tvoja ruka, čokoľvek budeš robiť, dokiaľ nebudeš zahladený a dokiaľ skoro nezahynieš pre svoje zlé skutky, pretože si ma opustil. 21JeHoVaH učiní to, aby sa ťa pridŕžal mor, dokiaľ ťa nevyplieni zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 22JeHoVaH ťa bude biť suchotinami, zimnicou a horúčkou, veľkou horúčavou a mečom, suchom a rudou, a budú ťa prenasledovať, dokiaľ nezahynieš. 23Tvoje nebesia, ktoré sú nad tvojou hlavou, budú meďou, a zem, ktorá je pod tebou, bude železom. 24JeHoVaH dá, aby dažďom tvojej zeme bol prach a popol, ktorý sostúpi na teba s neba, dokiaľ nebudeš zahladený. 25JeHoVaH dá to, aby si bol porazený pred svojimi nepriateľmi. Jednou cestou vyjdeš proti nemu, a siedmimi cestami budeš utekať pred ním, a budeš sa ponevierať po všetkých kráľovstvách zeme na postrach a na postrk. 26A tvoja mŕtvola bude za pokrm všetkým vtákom nebies i šelmám zeme, a nebude toho, kto by zaplašil. 27A JeHoVaH ťa bude biť egyptským vredom a bolestnými opuchlinami na zadnom tele, chrastami a svrabom, takže sa nebudeš môcť vyhojiť. 28A JeHoVaH ťa bude biť šialenstvom, slepotou a chvením srdca. 29Budeš hmatať o poludní, jako hmatá slepý v hustej tme, a nebudeš mať zdaru na svojich cestách, ale budeš vždy len utískaný a olupovaný po všetky dni, a nebude toho, kto by zachránil. 30Ženu si zasnúbiš, ale iný bude s ňou ležať; vystavíš dom, ale nebudeš bývať v ňom; vysadíš vinicu, ale jej nebudeš ako obecné sebe oberať. 31Tvojho vola zabijú pred tvojimi očima, ale nebudeš jesť z neho; tvojho osla ulúpia zpred teba, a nevráti sa viacej k tebe; tvoje drobné stádo bude dané tvojim nepriateľom, a nebudeš mať toho, kto by ťa zachránil. 32Tvoji synovia a tvoje dcéry budú vydaní inému národu, kým tvoje oči budú hľadieť na to a budú hynúť pre nich deň ako deň, a tvoja ruka nebude mať sily. 33Úrodu tvojej zeme a všetko tvoje úsilie požerie národ, ktorého neznáš, a budeš iba utískaný a drtený po všetky dni. 34A zošalieš od toho, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať. 35JeHoVaH ťa bude biť najhorším vredom na kolenách i na lýtkach, takže sa nebudeš môcť vyhojiť, od spodku tvojej nohy až do vrchu tvojej hlavy. 36JeHoVaH zavedie i teba i tvojho kráľa, ktorého ustanovíš nad sebou, k národu, ktorého si neznal ani ty ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameňu. 37A budeš na úžas, na príslovie a na rezavý posmech u všetkých národov, kam ťa zavedie JeHoVaH. 38Vynesieš mnoho semena na pole a spraceš málo, lebo to obožerú kobylky. 39Vysadíš vinicu a budeš obrábať, ale vína piť nebudeš ani nebudeš snášať, lebo to požerie červ. 40Budeš mať aj olivy vo všetkých svojich krajoch, ale olejom sa mazať nebudeš, lebo tvoja oliva opŕchne. 41Naplodíš synov a dcér, ale nebudú tvoji, pretože pojdú do zajatia. 42Všetky tvoje stromy jako i plod tvojej pôdy zaujme v dedičstvo chrobač. 43Pohostín, ktorý bude v tvojom strede, bude vystupovať nad teba vždy vyššie a vyššie, a ty budeš sostupovať nižšie a nižšie. 44On ti bude požičiavať, a ty mu nebudeš požičiavať. On bude hlavou, a ty budeš chvostom. 45A prijdú na teba všetky tieto kliatby a budú ťa prenasledovať a stíhať ťa, dokiaľ nebudeš zahladený, pretože si nepočúval na hlas JeHoVaHa, svojho Boha, tak aby si bol ostríhal jeho prikázania a jeho ustanovenia, ktoré ti prikázal; 46budú na tebe na znamenie a na zázrak i na tvojom semene až na veky, 47preto, že si neslúžil JeHoVaHovi, svojmu Bohu, s radosťou a ochotou srdca majúc všetkého množstvo. 48A preto budeš slúžiť svojim nepriateľom, tomu, ktorého pošle na teba JeHoVaH, o hlade a smäde, v nahote a v nedostatku všetkého potrebného a v zloží železné jarmo na tvoju šiju, a to tak, dokiaľ ťa nezahladí. 49JeHoVaH dovedie na teba národ z ďaleka, od konca zeme, ktorý poletí, jako letí orol, národ, ktorého jazyku nebudeš rozumieť. 50Bude to nestudatý národ, tvrdý, ktorý nebude hľadieť na starca ani sa nezľutuje nad dieťaťom. 51A požerie plod tvojho dobytka i plod tvojej pôdy, a bude žrať, dokiaľ nebudeš zahladený, ktorý ti nezanechá obilia ani šťavy z hrozna ani oleja, mláďatá tvojho rožného statku ani matiek tvojich stád oviec a kôz, dokiaľ len ťa nevyhubí. 52Sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach a bude ťa svierať, dokiaľ nepadnú tvoje vysoké múry hradné, na ktoré sa ty nadeješ, po celej tvojej zemi. A sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach po celej tvojej zemi, ktorú dal JeHoVaH, tvoj Bôh, tebe. 53A budeš jesť plod svojho vlastného života, telo svojich synov a svojich dcér, ktoré ti dal JeHoVaH, tvoj Bôh, v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ. 54Rozmaznaný človek medzi vami a vychovaný vo veľkej rozkoši bude závidieť svojmu bratovi i žene svojho lona i ostatku svojich synov, ktorých mu ešte ponechá nepriateľ, 55takže neudelí niktorému z nich tela svojich synov, ktoré bude jesť, pretože mu nepozostane ničoho v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ vo všetkých tvojich bránach. 56Rozmaznaná medzi vami a vychovaná v rozkoši, ktorá z rozkoše a z maznavej chúlostivosti nepokúsila sa ani len svoju nohu postaviť na zem, bude závidieť mužovi svojho lona i svojmu synovi a svojej dcére, 57a to i svojej postieľky, ktorá vyjde z nej po pôrode, i svojich synov, ktorých porodí, lebo ich bude tajne jesť v nedostatku všetkého potrebného v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ v tvojich bránach. 58Ak nebudeš ostríhať a činiť všetky slová tohoto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe, aby si sa bál toho preslávneho mena hrozného, JeHoVaHa, svojho Boha, 59vtedy ťa bude biť JeHoVaH podivnými ranami i tvoje semeno, veľkými ranami stálymi a zlými nemocami trvanlivými. 60A obráti na teba všetky neduhy Egypta, ktorých sa bojíš a budú sa ťa držať. 61I všelijakú chorobu i všelijakú ranu, ktorá nie je napísaná v knihe tohoto zákona, uvedie JeHoVaH na teba, a to bude tak, dokiaľ nebudeš zahladený. 62A zostane vás málo namiesto toho, že vás bolo jako nebeských hviezd čo do množstva, pretože si nepočúval na hlas JeHoVaHa, svojho Boha. 63A stane sa, že jako sa radoval JeHoVaH nad vami, keď vám činil dobré a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať JeHoVaH nad vami, keď vás bude hubiť a plieniť, a budete zahnaní zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva. 64JeHoVaH ťa rozptýli medzi všetky národy od jedného konca zeme až po druhý koniec zeme, a tam budeš slúžiť iným bohom, ktorých si neznal ani ty ani tvoji otcovia, drevu a kameňu. 65A medzi tými národami nebudeš mať oddychu, ani tvoja noha nebude mať miesta, kde by si odpočinula. A tam ti dá JeHoVaH ľakavé srdce, umdlenosť očí a trúchlivé hynutie duše. 66A tvoj život ti bude visieť na nitke pred tebou, a budeš sa strachovať vodne i vnoci. A nikde nebudeš istý svojho života. 67Ráno povieš: Keby len už bol večer! A večer povieš: Keby len už bolo ráno! pre strach svojeho srdca, ktorým sa budeš strachovať, a pre to, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať. 68A JeHoVaH ťa zavedie zpät do Egypta na lodiach, cestou, o ktorej som ti povedal: Neuvidíš jej viacej, a tam sa budete predávať tvojim nepriateľom za sluhov a za dievky, a nebude toho, kto by kúpil.
Jamieson Fausset Brown Bible Commentary 1 THE BLESSINGS FOR OBEDIENCE. (Deu. 28:1-68)
if thou shalt hearken diligently unto the voice of the Lord thy God--In this chapter the blessings and curses are enumerated at length, and in various minute details, so that on the first entrance of the Israelites into the land of promise, their whole destiny was laid before them, as it was to result from their obedience or the contrary.
2 all these blessings shall come on thee--Their national obedience was to be rewarded by extraordinary and universal prosperity.
7 flee before thee seven ways--that is, in various directions, as always happens in a rout.
10 called by the name of the Lord--That they are really and actually His people (
Deut 14:1;
Deut 26:18).
11 the Lord shall make thee plenteous in goods--Beside the natural capabilities of Canaan, its extraordinary fruitfulness was traceable to the special blessing of Heaven.
12 The Lord shall open unto thee his good treasure--The seasonable supply of the early and latter rain was one of the principal means by which their land was so uncommonly fruitful.
thou shalt lend unto many nations, and thou shalt not borrow--that is, thou shalt be in such affluent circumstances, as to be capable, out of thy superfluous wealth, to give aid to thy poorer neighbors.
13 the head, and not the tail--an Oriental form of expression, indicating the possession of independent power and great dignity and acknowledged excellence (
Isa 9:14;
Isa 19:15).
15 But . . . if thou wilt not hearken unto the voice of the Lord--Curses that were to follow them in the event of disobedience are now enumerated, and they are almost exact counterparts of the blessings which were described in the preceding context as the reward of a faithful adherence to the covenant.
21 pestilence--some fatal epidemic. There is no reason, however, to think that the plague, which is the great modern scourge of the East, is referred to.
22 a consumption--a wasting disorder; but the modern tuberculosis is almost unknown in Asia.
fever . . . inflammation . . . extreme burning--Fever is rendered "burning ague" (
Lev 26:16), and the others mentioned along with it evidently point to those febrile affections which are of malignant character and great frequency in the East.
the sword--rather, "dryness"--the effect on the human body of such violent disorders.
blasting, and with mildew--two atmospheric influences fatal to grain.
23 heaven . . . brass . . . earth . . . iron--strong Oriental figures used to describe the effects of long-continued drought. This want of regular and seasonable rain is allowed by the most intelligent observers to be one great cause of the present sterility of Palestine.
24 the rain of thy land powder and dust--an allusion probably to the dreadful effects of tornadoes in the East, which, raising the sands in immense twisted pillars, drive them along with the fury of a tempest. These shifting sands are most destructive to cultivated lands; and in consequence of their encroachments, many once fertile regions of the East are now barren deserts.
27 the botch of Egypt--a troublesome eruption, marked by red pimples, to which, at the rising of the Nile, the Egyptians are subject.
emerods--fistulć or piles.
scab--scurvy.
itch--the disease commonly known by that name; but it is far more malignant in the East than is ever witnessed in our part of the world.
28 madness, and blindness, and astonishment of heart--They would be bewildered and paralyzed with terror at the extent of their calamities.
29 thou shalt grope at noonday--a general description of the painful uncertainty in which they would live. During the Middle Ages the Jews were driven from society into hiding-places which they were afraid to leave, not knowing from what quarter they might be assailed and their children dragged into captivity, from which no friend could rescue, and no money ransom them.
35 the Lord shall smite thee in the knees, and in the legs--This is an exact description of elephantiasis, a horrible disease, something like leprosy, which attacks particularly the lower extremities.
36 The Lord shall bring thee, and thy king, &c.--This shows how widespread would be the national calamity; and at the same time how hopeless, when he who should have been their defender shared the captive fate of his subjects.
there shalt thou serve other gods, wood and stone--The Hebrew exiles, with some honorable exceptions, were seduced or compelled into idolatry in the Assyrian and Babylonish captivities (
Jer 44:17-
Jer 44:19). Thus, the sin to which they had too often betrayed a perverse fondness, a deep-rooted propensity, became their punishment and their misery.
37 And thou shalt become an astonishment, a proverb, and a byword, among all nations whither the Lord shall lead thee, &c.--The annals of almost every nation, for eighteen hundred years, afford abundant proofs that this has been, as it still is, the case--the very name of Jew being a universally recognized term for extreme degradation and wretchedness.
49 The Lord shall bring a nation against thee from far--the invasion of the Romans--"they came from far." The soldiers of the invading army were taken from France, Spain, and Britain--then considered "the end of the earth." Julius Severus, the commander, afterwards Vespasian and Hadrian, left Britain for the scene of contest. Moreover, the ensign on the standards of the Roman army was "an eagle"; and the dialects spoken by the soldiers of the different nations that composed that army were altogether unintelligible to the Jews.
50 A nation of fierce countenance--a just description of the Romans, who were not only bold and unyielding, but ruthless and implacable.
51 he shall eat the fruit of thy cattle, &c.--According to the Jewish historian, every district of the country through which they passed was strewn with the wrecks of their devastation.
52 he shall besiege thee . . . until thy high and fenced walls come down--All the fortified places to which the people betook themselves for safety were burnt or demolished, and the walls of Jerusalem itself razed to the ground.
53 And thou shalt eat the fruit of thine own body--(See
2Kgs 6:29;
Lam 4:10). Such were the dreadful extremities to which the inhabitants during the siege were reduced that many women sustained a wretched existence by eating the flesh of their own children. Parental affection was extinguished, and the nearest relatives were jealously, avoided, lest they should discover and demand a share of the revolting viands.
62 ye shall be left few in number--There has been, ever since the destruction of Jerusalem, only an inconsiderable remnant of Jews existing in that land--aliens in the land of their fathers; and of all classes of the inhabitants they are the most degraded and miserable beings, dependent for their support on contributions from other lands.
63 ye shall be plucked from off the land--Hadrian issued a proclamation, forbidding any Jews to reside in Judea, or even to approach its confines.
64 the Lord shall scatter thee among all people--There is, perhaps, not a country in the world where Jews are not to be found. Who that looks on this condition of the Hebrews is not filled with awe, when he considers the fulfilment of this prophecy?
68 The Lord shall bring thee into Egypt again with ships--The accomplishment of this prediction took place under Titus, when, according to JOSEPHUS, multitudes of Jews were transported in ships to the land of the Nile, and sold as slaves. "Here, then, are instances of prophecies delivered above three thousand years ago; and yet, as we see, being fulfilled in the world at this very time; and what stronger proofs can we desire of the divine legation of Moses? How these instances may affect others I know not; but for myself, I must acknowledge, they not only convince but amaze and astonish me beyond expression; they are truly, as Moses foretold (
Deut 28:45-
Deut 28:46) they would be, 'a sign and a wonder for ever'" [BISHOP NEWTON].
