1(a) Vyučujúci. Azafov. (b) Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst. 2Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna. 3To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali. 4Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály JeHoVaHove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil. 5Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom, 6aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom, 7aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania, 8a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať JeHoVaHa a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu. 9Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja. 10Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone. 11Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal. 12Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana. 13Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu. 14Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa. 15Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín. 16Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky. 17A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti. 18A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše; 19Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti? 20Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso? 21Preto počujúc to JeHoVaH rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi; 22pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie, 23hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies 24a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie. 25Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti. 26Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak 27a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí. 28Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov. 29A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali. 30Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach, 31vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi. 32Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom. 33A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu. 34A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu 35a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom, 36hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom, 37a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve, 38on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti. 39Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa. 40Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine! 41A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice. 42Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia, 43ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana. 44A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť. 45Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily. 46A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom. 47Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom. 48Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu. 49Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov. 50Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru. 51A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových. 52A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti. 53Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more. 54A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica. 55Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove. 56Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev, 57ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište. 58A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti. 59Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela. 60A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi. 61A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka. 62Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo. 63Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené. 64Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly. 65Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína, 66a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu. 67Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho, 68ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje. 69A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky. 70A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov, 71odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. 72A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
Jamieson Fausset Brown Bible Commentary 1 This Psalm appears to have been occasioned by the removal of the sanctuary from Shiloh in the tribe of Ephraim to Zion in the tribe of Judah, and the coincident transfer of pre-eminence in Israel from the former to the latter tribe, as clearly evinced by David's settlement as the head of the Church and nation. Though this was the execution of God's purpose, the writer here shows that it also proceeded from the divine judgment on Ephraim, under whose leadership the people had manifested the same sinful and rebellious character which had distinguished their ancestors in Egypt. (Psa. 78:1-72)
my people . . . my law--the language of a religious teacher (
Ps 78:2;
Lm 3:14;
Rm 2:16,
Rm 2:27; compare
Ps 49:4). The history which follows was a "dark saying," or riddle, if left unexplained, and its right apprehension required wisdom and attention.
3 This history had been handed down (
Ex 12:14;
Dt 6:20) for God's honor, and that the principles of His law might be known and observed by posterity. This important sentiment is reiterated in (
Ps 78:7-
Ps 78:8) negative form.
5 testimony-- (
Ps 19:7).
8 stubborn and rebellious-- (
Dt 21:18).
set not their heart--on God's service (
2Ch 12:14).
9 The privileges of the first-born which belonged to Joseph (
1Ch 5:1-2) were assigned to Ephraim by Jacob (
Gn 48:1). The supremacy of the tribe thus intimated was recognized by its position (in the marching of the nation to Canaan) next to the ark (
Nb 2:18-
Nb 2:24), by the selection of the first permanent locality for the ark within its borders at Shiloh, and by the extensive and fertile province given for its possession. Traces of this prominence remained after the schism under Rehoboam, in the use, by later writers, of Ephraim for Israel (compare
Os 5:3-
Os 5:14;
Os 11:3-
Os 11:12). Though a strong, well-armed tribe, and, from an early period, emulous and haughty (compare
Jos 17:14;
Jgs 8:1-
Jgs 8:3;
2Sm 19:41), it appears, in this place, that it had rather led the rest in cowardice than courage; and had incurred God's displeasure, because, diffident of His promise, though often heretofore fulfilled, it had failed as a leader to carry out the terms of the covenant, by not driving out the heathen (
Ex 23:24;
Dt 31:16;
2Ro 17:15).
12 A record of God's dealings and the sins of the people is now made. The writer gives the history from the exode to the retreat from Kadesh; then contrasts their sins with their reasons for confidence, shown by a detail of God's dealings in Egypt, and presents a summary of the subsequent history to David's time.
Zoan--for Egypt, as its ancient capital (
Nb 13:22;
Es 19:11).
15 There were two similar miracles (
Ex 17:6;
Nb 20:11).
great depths--and--rivers--denote abundance.
17 yet more--literally, "added to sin," instead of being led to repentance (
Rm 2:4).
18 in their heart-- (
Mt 15:19).
for their lust--literally, "soul," or, "desire."
provoking--and--tempted--illustrated by their absurd doubts,
19 in the face of His admitted power.
21 fire--the effect of the "anger" (
Nb 11:1).
22 (Compare
Heb 8:8-
Heb 8:9).
23 (Compare
Ex 16:11-
Ex 16:15;
Nb 11:4-
Nb 11:9).
25 angels' food--literally, "bread of the mighty" (compare
Ps 105:40); so called, as it came from heaven.
meat--literally, "victuals," as for a journey.
29 their . . . desire--what they longed for.
30 not estranged . . . lust--or, "desire"--that is, were indulging it.
31 slew . . . fattest--or, "among the fattest"; some of them--
chosen--the young and strong (
Es 40:31), and so none could resist.
33 Though there were partial reformations after chastisement, and God, in pity, withdrew His hand for a time, yet their general conduct was rebellious, and He was thus provoked to waste and destroy them, by long and fruitless wandering in the desert.
36 lied . . . tongues--a feigned obedience (
Ps 18:44).
37 heart . . . not right--or, "firm" (compare
Ps 78:8;
Ps 51:10).
39 a wind . . . again--literally, "a breath," thin air (compare
Ps 103:16;
Js 4:14).
40 There were ten temptations (
Nb 14:22).
41 limited--as in
Ps 78:19-
Ps 78:20. Though some prefer "grieved" or "provoked." The retreat from Kadesh (
Dt 1:19-
Dt 1:23) is meant, whether--
turned--be for turning back, or to denote repetition of offense.
43 wrought--set or held forth.
45 The dog-fly or the mosquito.
46 caterpillar--the Hebrew name, from its voracity, and that of--
locust--from its multitude.
47 The additional effects of the storm here mentioned (compare
Ex 9:23-
Ex 9:34) are consistent with Moses' account.
48 gave . . . cattle--literally, "shut up" (compare
Ps 31:8).
49 evil angels--or, "angels of evil"--many were perhaps employed, and other evils inflicted.
50 made a way--removed obstacles, gave it full scope.
51 chief of their strength--literally, "first-fruits," or, "first-born" (
Gn 49:3;
Dt 21:17).
Ham--one of whose sons gave name (Mizraim, Hebrew) to Egypt.
52 made his . . . forth--or, brought them by periodical journeys (compare
Ex 15:1).
54 border of his sanctuary--or, "holy border"--i. e., region of which--
this mountain--(Zion) was, as the seat of civil and religious government, the representative, used for the whole land, as afterwards for the Church (
Es 25:6-
Es 25:7).
purchased--or, "procured by His right hand" or power (
Ps 60:5).
55 by line--or, the portion thus measured.
divided them--that is, the heathen, put for their possessions, so tents--that is, of the heathen (compare
Dt 6:11).
56 a deceitful bow--which turns back, and so fails to project the arrow (
2Sm 1:22;
Os 7:16). They relapsed.
58 Idolatry resulted from sparing the heathen (compare
Ps 78:9-
Ps 78:11).
59 heard--perceived (
Gn 11:7).
abhorred--but not utterly.
60 tent . . . placed--literally, "caused to dwell," set up (
Jos 18:1).
61 his strength--the ark, as symbolical of it (
Ps 96:6).
62 gave--or, "shut up."
his people-- (
Ps 78:48;
1Sm 4:10-17).
63 fire--either figure of the slaughter (
1Sm 4:10), or a literal burning by the heathen.
given to marriage--literally, "praised"--that is, as brides.
64 (Compare
1Sm 4:17); and there were, doubtless, others.
made no lamentation--either because stupefied by grief, or hindered by the enemy.
65 (Compare
Ps 22:16;
Es 42:13).
66 And he smote . . . part--or, "struck His enemies' back." The Philistines never regained their position after their defeats by David.
67 tabernacle of Joseph--or, "home," or, "tribe," to which--
tribe of Ephraim--is parallel (compare
Ap 7:8). Its pre-eminence was, like Saul's, only permitted. Judah had been the choice (
Gn 49:10).
69 Exalted as--
high palaces--or, "mountains," and abiding as--the earth.
70 God's sovereignty was illustrated in this choice. The contrast is striking--humility and exaltation--and the correspondence is beautiful.
71 following . . . ewes, &c.--literally, "ewes giving suck" (compare
Es 40:11). On the pastoral terms, compare
Ps 79:13.